Místo pro Vaše odkazy. V případě splnění registračních podmínek zdarma zveřejníme.

Pekařské technologie navazují spolupráci s Podnikatelským svazem pekařů, těstovinářů a cukrářů SR.

Dnes vám přinášíme slibovanou druhou část velkého rozhovoru, ve kterém se zaměříme nejen na evropské fondy, ale podíváme se také na konkrétní činnost cechovního svazu u našich sousedů. Na naše dotazy opět odpovídá předseda svazu pan Milan Rusina.

6. Pečivo prodáváte v jednotkách centů a technologie pro jeho výrobu nakupujete ve statisících eur. Všichni mluví o dotacích, ale málokdo je získá. Informujete dostatečně svou členskou základnu o nových dotačních příležitostech ze státních a evropských fondů?

V oblasti dotačnej politiky sme dlhodobo, prakticky od roku 2003 poukazovali a upozorňovali našich vládnych predstaviteľov na to, že naše výrobné odbory boli dlhodobo diskriminované v prístupe k podporám z fondov EÚ. Žiaľ v odpovedí sa nám dostávalo vždy to samé, že to bola a je vec Bruselu a problém unáhlenej negociácie, a preto až do roku 2007 sa v tejto oblasti už nedalo nič napraviť. Aj preto len sem tam sa k našim čelnom dostali iba zanedbateľné  nenávratné finančné prostriedky od MP SR a to na školenia a výstavy.

Pre roky 2007-2013 sme si spolu s ostatnými potravinármi (druhospracovateľmi) vydobyli zastrešenie pod MH SR v OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast.

Keďže rok 2007 bol rozbehový,  nemohli byť predložené ani projekty ani predpoklad získania finančných prostriedkov.

V roku 2008 nenávratné finančné prostriedky boli pridelené pre 1 firmu a to vo výške 56 tisíc eur (nepoznáme počet firiem, ktoré projekty predložili)

V roku 2009 boli nenávratné finančné prostriedky zazmluvnené pre 8 firiem v celkovej čiastke 1,4 mil. eur.

Z výziev OP išlo hlavne o prioritnú os Inovácie a rast konkurencieschopnosti a prioritnú os energetika, a v rámci nich išlo o nákup technológii.

Získané skúsenosti podnikateľov z predkladania projektov a dokladovania podkladov jednoznačné svedčia o tom, že neboli naplnené ich zámery v získaní prostriedkov  a viac menej na nich tento spôsob predkladania žiadosti pôsobil demotivujúco.

7. Pekařina je krásný, ale náročný obor. Práce v noci, prožité svátky v omezeném množství a často mimo domov. Daří se Vám i přes tyto relativní zápory dál vychovávat mladé odborníky a efektivně spolupracovat na jejich vzdělání a profesním růstu?

Na Slovensku sa s výukou a výchovou mladej odbornej generácie zaoberá okolo 36 SOŠ a Odborných učilíšť, z toho 8 v odbore pekár a ostatné v odbore cukrár a potravinárska technológia. Z toho medzi rozhodujúce pre naše výrobné odbory možno zaradiť 4 SOŠ. Ak mám byť úprimný, tak všetky živoria a počet žiakov z roka na rok klesá, takže nie je zvláštnosťou, že v triede sú 4 žiaci, a že nové ročníky sa už ani neotvárajú.

K tejto problematike treba uviesť, že od doby kedy sa umožnil žiakom neobmedzený prístup na gymnázia a obchodné akadémie, prestali mať o odborné školy záujem. Pritom neexistujú kritéria, ktoré by stanovili kvalitatívnu hranicu pre prijímania na gymnázia. Dostane sa na ne každý, ak nie na štátne, tak na súkromné, aj so štvorkami. A tak do učenia sa dostanú len tzv. defektní žiaci, čo nás samozrejme tešiť nemôže. Súkromný kapitál sa do zakladania učňoviek a odborných škôl nehrnie. Zriadiť gymnázium a prednáškovú aulu je totiž jednoduchšie ako zriadiť dielňu so strojovým parkom.

My sme sa pokúšali tento stav riešiť cestou VÚC, ktorým tieto školy patria a požadovali sme jednak o pomoc pri náboroch a jednak o zmenu zákona, ktorý by limitoval prijímanie žiakov  na gymnázia. Pochopenie sme našli, ale zákon je v nedohľadne.

Žiaľ, situácia na niektorých prevádzkach je neúnosná. Práca v noci, vo sviatok či piatok a nízke mzdy nie sú vhodným lákadlom aby sa zdravý mladý človek išiel učiť za pekára (to už skôr za cukrára). A tak sme nakoniec radí, že pri  vysokej nezamestnanosti, aj keď nemáme odborníkov, ale môžeme zaplátať celkový počet chýbajúcich pracovníkov z radov nezamestnaných. Ti samozrejme porobia do prvej výplaty a  problém s fluktuáciou sa opakuje, pretože pri nízkej mzde sa stabilizácia pracovníkov urobiť nedá.

V I. štvrťroku 2010 priemerná mzda v našich výrobných odboroch dosiahla hodnotu iba 545 eur, čo nás radí spomedzi 19 odborov v potravinárskom priemysle v SR na predposledné, teda 18. miesto. Pritom priemerná mzda v jednotlivých odboroch potravinárskeho priemyslu sa pohybuje v intervale < od 466 do 1410 eur> a v priemere dosiahla za I. štvrťrok 2010 výšku 711 eur (čo je viac o 166 eur ako naše výrobné odbory), a my z nej dosahujeme iba 76,7 %.

8. Hospodářská krize nás všechny donutila přehodnotit spoustu projektů a investic s nimi spojených. Daří se Vám i v takto složitém období aktivně pracovat na všech předchozích akcích popularizujících váš obor?

Kríza postihla aj nás, a veľa z toho čo sme robili v minulosti, je už ozaj minulosťou. Prestali sme z ekonomických dôvodov napr. vydávať mesačník  Spravodaj - Podnikateľ, ktorý značne chýba k informačnej ponuke pre členov. Tiež sme sa prestáli uchádzať o členstvo v UIB a ICC aj keď nás tieto medzinárodné organizácie trvalo oslovujú, aby sme sa stali ich členmi.

9. Práce svazu je mnohdy vizionářskou činností. Daří se Vám jej prezentovat na vybraných tuzemských či zahraničních akcích a zároveň informovat odbornou veřejnost o nových trendech spojených s Vaším oborem?

Túto reprezentatívnu činnosť Zväzu práve z úsporných dôvodov realizujeme prostredníctvom výstavy COBA, ktorú pravidelne spoluorganizujeme s Agrokomplexom v Nitre.

Miesto a podiel našich výrobných odborov na potravinárskom priemysle SR je presvedčivý a dokazuje, že v niektorých vybraných ekonomických ukazovateľoch je rozhodujúci. Napr.:

• 1. miesto (podiel 23,4 %) v počte pracovníkov
• 1. miesto (podiel 32,0 %) v počte organizácií nad 20 zamestnancov
• 1. miesto (podiel 14,7 %) v pridanej hodnote
• 4. miesto (podiel   8,0 %) v tržbách, atď.

10. Již jsme konstatovali, že být součástí oborového svazu je jistě záležitost osobní cti a hrdosti. Daří se Vám sladit zájmy členů tak, aby se stále více a více prohlubovalo ovzduší vzájemné spolupráce a soudržnosti?

Vznik nášho Zväzu sa datuje pred 19. rokmi, a od tej doby bol nástrojom k efektívnemu ovplyvňovaniu podnikateľského prostredia a k presadzovaniu oprávnených záujmov nás pekárov, cestovinárov a cukrárov voči vonkajšiemu prostrediu. Iste, že keby sme vo Zväze mali aj ďalších rozhodujúcich výrobcov, pozícia zväzu by bola ešte výraznejšia a so strategicky lepšou vyjednávacou pozíciou, a to či už k naším odberateľom alebo k našim dodávateľom.

Rozdielny prístup majiteľov pekárni ale i investorov do našich výrobných odborov z pohľadu stupňa mechanizácie a koncentrácie výroby a k úrovni účelnej globalizácie, rozdelil náš odbor ale i členskú základňu do zrejmých troch skupín podnikateľských subjektov a to, do:

• individuálnych  rodinných remeselných prevádzok s prevažujúcim predajom výrobkov vo vlastných predajniach, ktoré nie sú závisle na dodávkach do OR
• priemyselné pekárne riadené centrálne a s vyšším stupňom koncentrácie a špecializácie výroby, a
• medzi tými dvomi sú menšie priemyselné prevádzky s mechanizovanými linkami a so širokým sortimentom aj remeselnej výroby, resp. väčšie remeselné prevádzky.

Tieto tri skupiny potom deli nielen odlišná filozofia podnikania, ale do značnej miery i rozdielne problémy a ciele.

Vyčlenili sa tí, ktorí neboli ochotní obetovať ani svoj voľný čas, ani finančný príspevok na zabezpečovanie činnosti Podnikateľského zväzu. Preto aj touto cestou by som chcel poďakovať tým naším členom v SR, ktorí bez nároku na honorár už dlh