1. Jste nejvýše postaveným cechovním svazem, sdružujícím pekaře a cukráře na Slovensku. Daří se Vám efektivně využívat podněty a připomínky své členské základny k prosazování jejich oprávněných zájmů?
Trvalo vyvíjame úsilie nato, aby prijímané rozhodnutia zo strany štátu a samosprávy nemali negatívny dopad na našich členov - podnikateľov. Spolu s ostatnými potravinármi sa nám napr. po dlhom medializovaní problému podarilo presadiť prijatie zákona „o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny".
Výroba ale najmä predaj potravín od príchodu obchodných reťazcov sa totiž stal konfliktným, alebo ak chcete jednostranným cenovým diktátom. Neobjektívne sa posudzovali vzťahy medzi prvovýrobou, spracovateľmi a obchodom, kde dominantnú silu jednoznačne majú OR. Preto dlhodobé naše poukazovanie na tieto dopady v DOV ale aj na ekonomiku našich odvetví, kde dlhodobo sme sa pohybovali na hranici ekonomickej efektívnosti slávili konečne úspech v podobe priatia zákona, ktorý vymedzuje, čo sú neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch a ich kontrolu a prípadné sankcie.
Aj keď o kontrole a dodržiavaní tohto zákona máme v súčasnosti ešte stále iné predstavy, predsa len jeho prijatie bolo výsledkom presvedčenia a pochopenia väčšiny poslancov o tom, že vzťahy, ktoré kedysi v DOV boli prejavom dvoch rovnocenných partnerov sú v súčasnosti diktátom, ktorý ani v trhovom hospodárstve nemá svoje opodstatnenie.
2. Spoustu let byl chléb brán jako dar a jeho příprava povyšovala výrobce do stavu váženého občana. Zdá se mi, že poslední dobou se pekařské řemeslo ocitlo na periferii zájmu společnosti a chléb s rohlíkem je vděčným artiklem zvýhodněných „prodejních akcí „. Platí to i na Vašem trhu?
Žiaľ, platí. Vždy sa nájdu „obchodníci", ktorí sa snažia prilákať zákazníkov do svojich obchodov, a k tomu využívajú najmä naše výrobky dennej spotreby. A tak nebolo zvláštnosťou (po prijatí zákona už len výnimkou), že rožok o hmotnosti 40g, ktorý sa bežne predáva za cenu 6 centov sa ponúka aj za 4 centy.
3. Platí pro pořekadlo „Jiný kraj, jiný mrav „, i ekvivalent „ Jiný kraj, jiná chuť „? Jsou tuzemské suroviny a technologie v regionálním měřítku schopny uspokojit požadavky finálního spotřebitele, bez nutnosti dovozu zahraničních produktů a kultur?
Porekadlo „iný kraj iný mrav" samozrejme, že platí aj v podmienkach našich spotrebiteľov i výrobcov. Prejavuje sa iba výrobou určitých špecialít, ktoré však nemajú masový objem výroby. Rozhodujúci objem tvorí sortiment, ktorý sa prevzal z STN a PN a ten sa postupne inovuje o výrobky, ktoré súvisia s nákupom techniky a technológie v jednotlivých regiónoch. Je šikovnosťou pekára či cukrára, že celú radu výrobkov, ktoré vyrába pomenuje po niečom čo súvisí s jeho lokálnou výrobňou. Tak nám vznikli napr. :
Tu by som rád poznamenal, že ani táto snaha nestačí. Tvrdá konkurencia a zrušenie colných bariér, spôsobujú, že napr. v OR na Slovensku môžeme nájsť už celú radu výrobkov patriacich do našich výrobných odborov dovezených spoza hraníc a to v sortimente chlieb, pečivo i cestoviny. Ich podiel napr. v najsilnejšom OR TESCO z celkového ponúkaného sortimentu pri našej kontrole predstavoval:
4. Je logické, aby byl čerstvě vyrobený chléb prodáván co nejblíže místu, kde byl vyroben a zachoval se tak jeho hlavní atribut - čerstvost. Na cestách však dnes a denně potkáváme pekařské vozy křižující celou republiku. Je přitom vždy dodržen Zákon o významné tržní síle a hospodářské soutěži?
Áno, táto samozrejmosť sa vytratila aj na Slovensku. Vzdialenosť a honba za zvýšeným objemom predaja dostala „zelenú" pred čerstvosťou a kvalitou. Spôsobila to aj privatizácia a vlastnícke vzťahy, ktoré donútili firmy investovať do niektorých prevádzok aby získali konkurencieschopnosť a na následné využitie ich kapacít.
Verím, že je to iba dočasný fenomén, ktorý sa z rozvozu chleba a najmä pečiva postupne presunie do výrobkov trvanlivých, mrazených alebo predpečených. Nemyslím si totiž, že naše pekárske a cukrárske výrobky a ich ceny umožnia tým, ktorí to dnes tak robia, tento spôsob využívať dlhodobo, pretože čerstvosť a ekonomika nepustia.
5. Být členem oborového svazu je jistě záležitost osobní cti a hrdosti. Nemyslím si však, že spojené jen s platbou členských příspěvků! Nabízíte pro svou členskou základnu i jiné atraktivní služby?
Malo by byť samozrejmosťou, že ten kto chce v príslušnom odbore podnikať, mal by sa stať jeho členom. Žiaľ, stavovská česť viacerým podnikateľom ani na Slovensku asi nič nehovorí, pretože celá rada z nich je mimo stavovskej organizácie.
O sebe dajú vedieť až vtedy, ak na niečo ich upozorní kontrola alebo ak na niečo nestačia sami „a oni nevedia kam s konopy". Tak to bolo napr. pri spracovaní hygienických príručok - HACCP. A práve ti, ktorí najčastejšie poukazujú a kritizujú, že im stavovská organizácia dáva malo alebo nič sú tí, ktorí nevedia ani prispieť ani naformulovať problém na riešenie.
V minulosti sme organizovali aj 3x do roka odborné semináre, vydávali, stavovskú ročenku a mesačne noviny Spravodaj - Podnikateľ, Ples pekárov, cukrárov a cestovinárov a ďalšie, žiaľ záujem o tieto služby sa vytratil resp. znížil.
Tolik první část rozhovoru s předsedou Podnikatelského svazu pekařů, těstovinářů a cukrářů SR panem Milanem Rusinem. Další část vám přineseme již brzy.
Zaujal vás článek?
Autor: redakce
Místo pro Vaše odkazy. V případě splnění registračních podmínek zdarma zveřejníme.
Vyhledávání Nová registraceChcete zůstat v obraze? Připojte se k naší komunitě profesionálů. Objednejte si zasílání nejaktuálnějších příspěvků mailem.
Přihlásit k odběru
Nový příspěvek do diskuse